nedeľa 23. novembra 2014

V izbe


Tieto fotky spáchané Karolinou Cermanovou vznikli na pomery blogového vnímania času už veľmi dávno. Niekedy v máji, z rovnakého dňa máme aj sériu Radosť z okupovania priestoru , kde sme si užívali Masarykovu štvrť do hĺbky. Zverejnené však bohužiaľ mohli byť až teraz.

Fotili sa pre sériu U blogerek doma, kde nie je podľa mňa vybratá úplne šťastná fotka, a bolo by mi ľúto tie ostatné nechať len tak, preto prinášam malý výber. Neaktuálny v tom,
že to moja izba už nie je. Narozdiel od predmetov naokolo.

Keď dávam kredit handrám, prečo by som nedala aj pár iným veciam, ktorými sa obklopujem:

ružová košeľa, second hand/diy
vzorované legíny, LeAndrea

zlaté vianočné žiarovky ako ideálny párty doplnok: Ikea
palety na posteľ sa dajú nájsť, kožušina pred posteľ zo sekáča, tá na krku zo striebornej líšky vintage, batoh MumRay ste videli už asi milión krát

steny: pohľadnica kubistickej cukorničky od Pavla Janáka, zatiaľ len pohľadnica, keď budem veľká, kúpim si takú.
grafiky krištáľov + plagát na Týden města - Ján Solčáni
notoricky známe fotky z prvého vydania Blue Paper
plagát na akciu Hertz | Kunst-Plattform
plagát na akciu ABBA & AVA




pondelok 17. novembra 2014

Otázky po pôvode oblečenia

Bavlnený bodkovaný top a kraťasy, slovenská výroba,
malý obchodík na malomeste, podedené po mame.
Článok na WE ARE / jemne predstavujúci projekt Local Icons, ale skôr zameraný aspoň na počiatočné zamyslenie sa nad pôvodom nášho oblečenia, ma nielenže prinútil k rozsiahlejšiemu komentáru, ale aj k opakujúcemu sa zamysleniu, prečo o takýchto prístupoch a spôsobe uvažovania nepíšem aj ja.
Čoraz väčšie povedomie o podmienkach v azijskích textilných továrňach zásobujúcich reťazce, kde bežne nakupujeme, uvedomovanie si pomerov ceny/ kvality/ umeleckej hodnoty a mnoho ďalších veličín, z toho vyplývajúcu potrebu po ''výkonejších'' kusoch na dlhodobé používanie ma čím ďalej tým viac nútilo bojkotovať reťazce.
A to rozhodne nepatrím k ľudom, ktorý by v šialenstve zliav nakupovali tony handier na jedno použitie. Môj šatník sa už dlhé dlhé roky tvorí približne 75% vecí zo sekáča, počenú časť tvoria aj inak nadobudnuté vintage veci, povymieňané, podedené, prerobené, takže počet nových kusov masovej, prevažne ázijskej, výroby nie je ktovieako hrozivý. Napriek tomu môj odpor k reťazcom silnie, a za poslednú dobu pozorujem, že takmer všetky nové veci zadovážené v kamenných obchodoch u nás pochádzajú z H&Mka, ktoré aspoň miestami vykazuje určitú snahu o zlepšenie situácie.

Veľmi pomaly pribudne aj niečo domáce či zahraničné dizajnové a na úrovni. Je to však u mňa otázka financií, nie nedostatočne osvieteného myslenia.
Existuje však aj ďalší typ obchodov. Tradičná domáca výroba, z kvalitných funkčných materiálov, kde nenájdeme módne úlety posledného týždňa, ktoré po ďalšom týždni omrzia, ale nadčasové kombinovateľné kúsky, ktoré môžu byť pre mnohých z nás základmi šatníka. Takým bol aj rolák, ktorý si holky ku vizuálnej zložke článku rôzne nakombinovali. 
Tých obchodov je dosť, len ich treba vedieť hľadať. A to ma vracia k otázke, prečo nad zamyslením sa nad pôvodom oblečenia nikdy nejako priamejšie nepíšem. Odpoveďou mi vždy bolo, že to musí predsa logicky vychádzať napríklad už len z toho, že v každom outfite nájdete sekáčové veci, či prípadné krátke príbehy o získaných veciach. 
Ale zrejme by to chcelo do očí bijúcejšiu osvetu. A zameranie sa na obchody vyššie zmieneného typu by mohlo byť vodítkom.
Diskusia je potrebná.
Máte podobné pocity v poslednej dobe aj Vy?

piatok 7. novembra 2014

Takmer celá vínová


Ak by som mala byť odetá do monochromatického looku inej farby ako čiernej, bola by to jednoznačne  vínová. Chýbajú mi vlastne už iba topánky, aby som to mohla uskutočniť.

Už dlho sa zdá, že sa táto farba zmocnila môjho šatníka a mysle, v skutočnosti je to naopak. Vždy jej tam bolo hodne, len som ju ešte neobjavila. A rozhodne neprechádzam žiadnym vínovým obdobím, ako boli tie krátke oranžové, tyrkysové a fialové v puberte.

Našla som farbu, ktorá mi najviac sedí a zároveň ma vystihuje. Má vlastnosti červenej - ale v temnejšom móde. Je mierne tajomná, zašpinená, nie prvoplánovo výrazná. Honosná, pútavá a ľahko identifikovateľná, ako jedna z mála nezákladných a nedoplnkových farieb, ktorej názov dokážu uhádnuť aj muži, len si musia spomenúť na víno.
Som Vínová Snehulienka, a na detskú otázku o obľúbenej farbe už dokážem odpovedať.









































































































fotky: Tomáš Gál
lokalita: rôzne po Malej Strane, Praha


kabát: second hand, 
požičaný od Nely 
(a stále verím, že raz bude môj)
nohavicový kostým: second hand
top, boty: H&M
batoh: Fjällräven
okuliare: Tiger